Prevencia 
Pre riešenie problematiky rýchlosti z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky neexistuje jedno univerzálne opatrenie, ktoré by umožnilo znížiť počet dopravných nehôd. Je nevyhnutný balík opatrení, ktorý by využíval synergické účinky jednotlivých postupov a tým sa stal hlavným nástrojom stratégie cestnej bezpečnosti. Takýmto nástrojom sa javí manažment rýchlosti (speed management), ktorý zvažuje mobilitu a ekonomické potreby na jednej strane a záležitosti bezpečnosti a životného prostredia na strane druhej. Ak má byť manažment rýchlosti komplexným nástrojom, mal by sa zaoberať nasledujúcimi oblasťami cestnej bezpečnosti.
Výchova a informovanosť verejnosti je dôležitou súčasťou prijímania konkrétnych opatrení, ktoré súvisia s rýchlosťou. Obyčajne sa jedná o nepopulárne zásahy z pohľadu vodičov, takže by mali byť vyzdvihnuté hlavne pozitívne účinky na bezpečnosť a životné prostredie. Tejto nepretržitej činnosti by nemali konkurovať reklamy na vozidlá, ktoré propagujú vysoký výkon nových modelov.
Stanovenie maximálnych povolených rýchlostí je jadrom manažmentu rýchlosti a definuje bezpečnú rýchlosť so zreteľom na funkciu cesty, skladbu dopravy a charakteristiky stavu vozovky a jej okolia. Tieto rýchlostné obmedzenia by mali byť pre vodičov hodnoverné a zreteľné na celej cestnej sieti. Taktiež by malo byť dodržané pravidlo, že rozdiel medzi maximálnou povolenou rýchlosťou na diaľniciach a cestách inej triedy by mal byť taký, aby prilákal vodičov na bezpečnejšie diaľnice. V obciach je dôležité zohľadniť schopnosť ľudského tela odolať nárazom, ktoré sú spôsobené idúcimi vozidlami. Dôvodom je častý výskyt zraniteľných účastníkov (chodci, cyklisti...), ktorý nie sú chránení proti takýmto nárazom. V súčasnosti sa v obytných častiach miest používajú v rámci Európy rýchlostné limity 30 km/h, pri ktorých nedochádza k takým závažným zraneniam chodcov a cyklistov. Optimálnym riešením pre dosiahnutie konsenzu medzi mobilitou a prispôsobením rýchlosti okolitým podmienkam sú dynamické rýchlostné obmedzenia. Tie sa menia v závislosti od poveternostných podmienok, intenzity dopravy alebo stavu vozovky. Rýchlostné obmedzenia pre jednotlivé typy cestných komunikácií nie sú v rámci EÚ harmonizované, čo vedie k mnohým priestupkom zo strany cudzincov.
Opatrenia spojené so zlepšením stavu cestnej infraštruktúry sú pomerne nákladnou záležitosťou, takže ich presadenie je problematické hlavne u ciest nižšej kategórie. Platí to najmä pre cesty v extraviláne, ktorá je rozsiahlejšia. Oveľa ľahšie a menej nákladnejšie sa rekonštrukcie stavu vozovky uskutočňujú v obciach (zvyčajne v blízkosti škôl a prechodov pre chodcov), kde sú využívajú poznatky ukľudňovania dopravy. U návrhoch nových cestných komunikácií by sa mal posúdiť dopad na bezpečnosť všetkých účastníkov premávky pomocou čoraz rozšírenejšieho cestného auditu.
Nevyhnutnou súčasťou manažmentu rýchlosti je aj vymáhanie práva, ktoré by malo byť cielené nielen na vodičov osobných automobilov, ale taktiež na vodičov ťažkých nákladných vozidiel a na cudzincov. Stanovenie vhodnej tolerancie umožňuje stíhať vodičov, ktorí prekračujú rýchlosť o viac než 10 km/h. Samozrejme, Polícia nedisponuje takým personálom, ktorí by sledoval celú cestnú sieť. Za týmto účelom sa v súčasnosti využívajú techniky automatizovaného vymáhania práva, ktoré prostredníctvom zabudovaných kamier umožňujú identifikovať vozidlo prekračujúce stanovený limit. V tomto prípade je však vhodné z legislatívneho hľadiska, aby bol stíhaný vlastník vozidla a nie priamo vodič, pretože to vyžaduje priamu identifikáciu, ktorá nie je vždy možná. Tieto spôsoby vymáhania práva by mali byť doplnené efektívnou výškou sankcií, ktorá by zabránila recidíve zo strany vodičov.
Pokrok sa zaznamenal aj v oblasti nových technológií, ktoré podporujú u vodičov dodržanie maximálnej povolenej rýchlosti. Najznámejším je Systém prispôsobenia rýchlosti (Intelligent Speed Adaptation - ISA), ktorý využíva informácie o pozícii vozidla na cestnej sieti vzhľadom na platné rýchlostné obmedzenia. Hlavnou výhodou tohto systému oproti obmedzovačom rýchlosti je, že môžu napomôcť v dodržaní rýchlostných obmedzení na celej cestnej sieti. Momentálne dostupné ISA systémy sú založené na pevných rýchlostných obmedzeniach, i keď sa stáva čoraz reálnejším aplikovať ich aj na dynamické rýchlostné obmedzenia. Negatívne účinky podobných zariadení je možné nájsť v zníženej pozornosti vodiča a tým aj v prehnanej dôvere v tento systém.
Výchova a informovanosť verejnosti je dôležitou súčasťou prijímania konkrétnych opatrení, ktoré súvisia s rýchlosťou. Obyčajne sa jedná o nepopulárne zásahy z pohľadu vodičov, takže by mali byť vyzdvihnuté hlavne pozitívne účinky na bezpečnosť a životné prostredie. Tejto nepretržitej činnosti by nemali konkurovať reklamy na vozidlá, ktoré propagujú vysoký výkon nových modelov.
Stanovenie maximálnych povolených rýchlostí je jadrom manažmentu rýchlosti a definuje bezpečnú rýchlosť so zreteľom na funkciu cesty, skladbu dopravy a charakteristiky stavu vozovky a jej okolia. Tieto rýchlostné obmedzenia by mali byť pre vodičov hodnoverné a zreteľné na celej cestnej sieti. Taktiež by malo byť dodržané pravidlo, že rozdiel medzi maximálnou povolenou rýchlosťou na diaľniciach a cestách inej triedy by mal byť taký, aby prilákal vodičov na bezpečnejšie diaľnice. V obciach je dôležité zohľadniť schopnosť ľudského tela odolať nárazom, ktoré sú spôsobené idúcimi vozidlami. Dôvodom je častý výskyt zraniteľných účastníkov (chodci, cyklisti...), ktorý nie sú chránení proti takýmto nárazom. V súčasnosti sa v obytných častiach miest používajú v rámci Európy rýchlostné limity 30 km/h, pri ktorých nedochádza k takým závažným zraneniam chodcov a cyklistov. Optimálnym riešením pre dosiahnutie konsenzu medzi mobilitou a prispôsobením rýchlosti okolitým podmienkam sú dynamické rýchlostné obmedzenia. Tie sa menia v závislosti od poveternostných podmienok, intenzity dopravy alebo stavu vozovky. Rýchlostné obmedzenia pre jednotlivé typy cestných komunikácií nie sú v rámci EÚ harmonizované, čo vedie k mnohým priestupkom zo strany cudzincov.
Opatrenia spojené so zlepšením stavu cestnej infraštruktúry sú pomerne nákladnou záležitosťou, takže ich presadenie je problematické hlavne u ciest nižšej kategórie. Platí to najmä pre cesty v extraviláne, ktorá je rozsiahlejšia. Oveľa ľahšie a menej nákladnejšie sa rekonštrukcie stavu vozovky uskutočňujú v obciach (zvyčajne v blízkosti škôl a prechodov pre chodcov), kde sú využívajú poznatky ukľudňovania dopravy. U návrhoch nových cestných komunikácií by sa mal posúdiť dopad na bezpečnosť všetkých účastníkov premávky pomocou čoraz rozšírenejšieho cestného auditu.
Nevyhnutnou súčasťou manažmentu rýchlosti je aj vymáhanie práva, ktoré by malo byť cielené nielen na vodičov osobných automobilov, ale taktiež na vodičov ťažkých nákladných vozidiel a na cudzincov. Stanovenie vhodnej tolerancie umožňuje stíhať vodičov, ktorí prekračujú rýchlosť o viac než 10 km/h. Samozrejme, Polícia nedisponuje takým personálom, ktorí by sledoval celú cestnú sieť. Za týmto účelom sa v súčasnosti využívajú techniky automatizovaného vymáhania práva, ktoré prostredníctvom zabudovaných kamier umožňujú identifikovať vozidlo prekračujúce stanovený limit. V tomto prípade je však vhodné z legislatívneho hľadiska, aby bol stíhaný vlastník vozidla a nie priamo vodič, pretože to vyžaduje priamu identifikáciu, ktorá nie je vždy možná. Tieto spôsoby vymáhania práva by mali byť doplnené efektívnou výškou sankcií, ktorá by zabránila recidíve zo strany vodičov.
Pokrok sa zaznamenal aj v oblasti nových technológií, ktoré podporujú u vodičov dodržanie maximálnej povolenej rýchlosti. Najznámejším je Systém prispôsobenia rýchlosti (Intelligent Speed Adaptation - ISA), ktorý využíva informácie o pozícii vozidla na cestnej sieti vzhľadom na platné rýchlostné obmedzenia. Hlavnou výhodou tohto systému oproti obmedzovačom rýchlosti je, že môžu napomôcť v dodržaní rýchlostných obmedzení na celej cestnej sieti. Momentálne dostupné ISA systémy sú založené na pevných rýchlostných obmedzeniach, i keď sa stáva čoraz reálnejším aplikovať ich aj na dynamické rýchlostné obmedzenia. Negatívne účinky podobných zariadení je možné nájsť v zníženej pozornosti vodiča a tým aj v prehnanej dôvere v tento systém.