Technický stav vozidla

 

Zlý alebo zanedbaný technický stav vášho motorového vozidla je taktiež častým vinníkom dopravných nehôd. Môžete byť akokoľvek zdatný a skúsený vodič, pokiaľ máte zlú techniku, sú vám vaše skúsenosti takmer nanič.

 

Prvou nevyhnutnou podmienkou udržiavania technického stavu vozidla (ďalej len TS) je periodické úspešné absolvovanie kontroly TS na stanici technickej kontroly (známej STK). Len tu dokážu odborníci zistiť základné a principiálne poruchy na vozidle, ktoré automechanika videlo naposledy na výrobnej linke. Kontrola pozostáva najmä z kontroly účinnosti bŕzd, bez ktorých by bolo každé auto smrtiacim projektilom a svetiel, ktorých nefunkčnosť dokáže nielen pri zníženej viditeľnosti narobiť veľké problémy. Okrem toho sa kontrola na STK zameriava aj na mnohé ďalšie prvky vozidla, od prípadnej netesnosti dielcov motora a prevodovky až po kontrolu povinnej výbavy.

 

Spoľahnúť sa však na STK, že odhalí všetky chyby na vozidle, by bolo scestné. Vynútené, ale aj periodické návštevy odborných autoservisov by mali byť samozrejmosťou. Neznamená to však, že by sme mali do servisu chodiť každý mesiac, aby nám tam za nemalé peniaze povedali, že je všetko v poriadku. Mnoho prípadných porúch a nedostatkov si vieme diagnostikovať, ale aj opraviť na vozidle sami.

Pneumatiky
Pneumatiky sú jediným styčným bodom celého automobilu s pevnou zemou. Je potrebné si uvedomiť, že styčná plocha pneumatiky s vozovkou tvorí veľmi malá plocha – iba niekoľko centimetrov štvorcových. Cez túto maličkú plochu sa uskutočňujú prenosy všetkých síl – akcelerácia, odstredivá sila pri prejazde zákrutou a hlavne sily vznikajúce pri brzdení vozidla. Pre dosiahnutie čo najlepšej smerovej stability vozidla je veľmi dôležité dodržanie predpísaného tlaku hustenia na prednej aj zadnej náprave. Len tak je zaručená funkcia pneumatiky. Preto je dôležité tlak v pneumatikách pravidelne kontrolovať a v prípade potreby ich dofúkať. Pritom však v žiadnom prípade neplatí zásada, že keď ich nafúkame teraz viac, budeme mať dlhšie pokoj. Pneumatiky by mali byť nafúkané na hodnotu, ktorú odporúča výrobca automobilu. Pretože príliš nafúkané pneumatiky opäť majú nižšiu styčnú plochu ako optimálne nafúkané. To isté platí aj pri podhustených (mäkkých) pneumatikách.

 

Samostatnou kapitolou je aj otázka zimných pneumatík. Dnes sa už hádam nenájde človek, ktorý by tvrdil, že zimné pneumatiky sú v zime zbytočné. A čuduj sa svete, stále je vysoké percento nehôd v zimnom období spôsobné práve nepoužitím zimných pneumatík. Prečo je to tak? Vodiči niekedy preceňujú svoje schopnosti a myslia si, že ak pôjdu pomaly, nič sa im nemôže stať. Rovnako tak niektorí si povedia, že v zime jazdiť nebudú, tak prečo by zimné pneumatiky kupovali. Istá logika tu je, ale len do toho okamihu, kedy takýto šporovlivý vodič musí z nejakej vážnej príčiny použiť svoje „neprezuté“ auto aj v tuhých mrazoch...

Zimné pneumatiky by sa mali používať, keď teplota vzduchu klesne po +7°C. Od letných sa totiž nelíšia len dezénom a nápisom M+S, ale hlavne chemickým zložením. Zmes, ktorá sa používa na výrobu zimných pneumatík je podstatne mäkšia, a teda má oveľa lepšiu priľnavosť k snehu, ľadu, ale aj suchému asfaltu v nižších teplotách ako letná pneumatika. Cena za sadu štyroch zimných pneumatík býva v závislosti na ich rozmere častokrát nižšia, ako napríklad príplatok za metalízu pri kúpe nového automobilu. Kým však metalíza je nanajvýš pôžitkom pre naše oči, investícia do zimných pneumatík sa nepriamo vracia prakticky okamžite s príchodom zimy. Podstatne kratšia brzdná dráha, oveľa lepšia ovládateľnosť vozidla alebo bezproblémové rozbiehanie aj na zasneženom či zľadovatenom povrchu hovoria sami za seba. Veď čo má vyššiu hodnotu ako život?

 

Obrázok jasne ukazuje, že ak auto z rýchlosti 80 km/h na zimných pneumatikách zastaví na 70 metroch, auto na letných pneumatikách na to potrebuje až 110 metrov. Navyše v momente, kedy auto na zimných pneumatikách už stálo, auto na letných pneumatikách ešte stále išlo rýchlosťou 50 km/h, čo je dostatočná rýchlosť na zranenie a zabitie chodca!

Hĺbka dezénu a aquaplaning
Jedna celá šesť. Toľko milimetrov je zákonom predpísaná minimálna hĺbka dezénu automobilových pneumatík (v prípade zimných pneumatík sú to 3 mm). ALE! Na hĺbke dezénu totiž extrémne závisí bezpečnosť jazdy. Spomínaných 1,6, resp. 3 mm je však na mokrej ceste žalostne málo. Prečo? Drážky v pneumatikách majú jednu hlavnú úlohu – odvádzať vodu, ktorá sa nachádza medzi cestou a pneumatikou. Platí pritom jednoduché pravidlo – čím hlbší dezén, tým viac vody sú drážky schopné odviesť.

 

Ak je pneumatika príliš ojazdená, a teda hĺbka dezénu je primalá, drážky nestihnú odviesť všetku vodu a pneumatika začne „lietať“ na vode. Vzniká aquaplaning. Otáčky motora prudko vzrastú, ručička rýchlomera vyletí prudko hore. Auto sa stáva prakticky neovládateľným, je to akoby ste išli po čistom ľade...
Aquaplaning vzniká spravidla pri rýchlosti nad 70 km/h. Akonáhle spozorujeme, že niečo nie je v poriadku, treba okamžite zložiť nohu z plynového pedála. V žiadnom prípade nesmieme brzdiť alebo prudko točiť volantom. V tom momente by sa vozidlo dostalo do šmyku. Stlačte spojku, pevne držte volant a čakajte, kým sa kontakt pneumatík s vozovkou neobnoví. Častokrát stačí, aby ste opatrne vyšli von z vyjazdených koľají plných vody a automobil sa opäť vráti späť pod vašu kontrolu.

 

Aby ste predišli takýmto problémom a zvýšili svoju bezpečnosť na cestách, udržujte svoje pneumatiky v dobrom stave! Odborníci odporúčajú vymeniť pneumatiky, keď hĺbka ich dezénu je menšia ako 4 mm!

Brzdy
Brzdy patria k tým súčastiam každého vozidla, ktoré majú zásadný vplyv na bezpečnosť jeho prevádzky. Dôvod je jasný zrejme každému– rozbehnúť automobil nie je žiadny problém, ale zastaviť ho tak, aby nedošlo k nechcenej udalosti, už také jednoduché byť nemusí.
Ako už bolo uvedené, základná pravidelná kontrola účinnosti bŕzd sa vykonáva na staniciach technickej kontroly (STK). Aj napriek tomu je však vhodné venovať brzdám patričnú pozornosť aj v období medzi pravidelnými návštevami na STK. Konkrétne sa treba zamerať na dva momenty:
Prvým je brzdová kvapalina. Brzdová kvapalina slúži ako „prenášač“ sily našej nohy od brzdového pedálu na brzdiace komponenty v kolesách. Je zrejmé, že pri viacnásobnom silnom brzdení sa vplyvom trenia prudko zohrejú ako brzdy (až 800°C), tak aj brzdová kvapalina (aj viac ako 200°C). Problém nastáva, keď brzdová kvapalina časom do seba absorbuje vodu, ktorá sa následne pri takomto zohrievaní vyparí. Vzniknutá vodná para je však na rozdiel od pôvodnej brzdovej kvapaliny stlačiteľná, a preto v konečnom dôsledku pri stlačení brzdového pedála nebudú brzdiace komponenty v kolese fungovať tak dobe, ako by sme chceli a ako sme zvyknutí. Následkom je dramatické predĺženie brzdnej dráhy a tým enormné zvýšenie riziko nehody. Preto odborníci aj výrobcovia automobilov odporúčajú pravidelnú výmenu brzdovej kvapaliny najviac po dvoch rokoch, pričom nezáleží, ako veľmi sa s vozidlom jazdilo, pretože brzdová kvapalina absorbuje do seba vodu zo vzduchu aj vtedy, keď auto stojí v garáži.

 

Druhým prvkom, ktorý je nutné udržiavať v dobrej kondícii sú samotné brzdiace komponenty. V prípade kotúčových bŕzd sa jedná o brzdové platničky a samotné kotúče, pri bubnových brzdách hovoríme o brzdových čeľustiach. Platničky a čeľuste majú na svojom povrchu „brzdiacu vrstvu“, tzv. brzdové obloženie. V závislosti od intenzity používania sa brzdové obloženie prirodzene opotrebováva. Po dosiahnutí medznej hrúbky brzdového obloženia je nutné ho vymeniť, pretože opotrebované obloženie rapídne znižuje účinnosť bŕzd.

Vidieť a byť videný
Známe heslo „vidieť a byť videný“ si mnohí ľudia vysvetľujú rôznymi spôsobmi. Niektorí vodiči napríklad zásadne odmietajú denné svietenie s argumentom, že ich červené auto je dosť viditeľné aj tak. Ďalší naopak vyznávajú pravidlo, čím viac žiaroviek, tým lepšie. Dajme všetko teda na pravú mieru a pozrime sa, prečo je dôležité vidieť a byť videný.

Všetko sa to začína čistotou. Je nevyhnutné udržiavať všetky svetlomety automobilu čisté, pretože špina a prach z cesty znižuje účinnosť svetiel aj o polovicu! Postupné znečisťovanie a s tým súvisiacu klesajúcu účinnosť svetiel a horší rozhľad vodič takmer nevníma. Rozdiel zbadá až po vyčistení reflektorov. Negatívny účinok na tok svetla má v zime zaschnutý chemický posyp. Špinavá voda z cesty zaschne na teplom reflektore a vytvorí ťažko priehľadnú clonu. Preto je praktické pravidelne na čerpacích staniciach nie len dopĺňať palivovú nádrž a umývať okná, ale našu pozornosť si zaslúžia aj svetlá. Vaše oči vám budú vďačné!


Keď už máme svetlá pekne čisté, treba ich správne nastaviť. Pod nastavením svetlometov si netreba predstavovať žiadne horibilné technické úkony. Základné nastavenie nám urobia technici pravidelne na stanici technickej kontroly (STK) alebo v servise. Okrem toho si však nastavenie predných svetlometov môže robiť aj vodič sám. Všetky moderné automobily umožňujú nastaviť sklon svetlometov z miesta vodiča, spravidla otočným ovládačom alebo dvoma tlačidlami. Správne nastavenie sklonu je veľmi dôležité, pretože vodič v prázdnom aute so svetlami smerujúcimi priamo dolu vidí na vzdialenosť sotva pár metrov. Na druhej strane, v prípade zaťaženia zadnej časti auta a nenastavenia správnej výšky svetlometov budeme oslňovať protiidúcich vodičov. Je preto dobré si aspoň zbežne prečítať návod na obsluhu nášho vozidla, kde je správne nastavenie svetlometov podrobne vysvetlené.

Osobitnou kapitolou je používanie správneho osvetlenia. Kedy používať obrysové (parkovacie), stretávacie (tlmené) a diaľkové svetlá vieme azda všetci. Sú však medzi nami vodiči, ktorí majú problém s používaním hmlových svetiel. Hmlové svetlá sú určené na používanie, ako to vyplýva z ich názvu, najmä počas hmly, a taktiež počas hustého dažďa a sneženia. Aj tu však platia isté obmedzenia: aj napriek hustej hmle by sa zadné hmlové svetlá nemali používať v prípade, že idete v kolóne, resp. ide tesne za vami ďalšie vozidlo. Vodiča za vami vaše silné červené hmlovky oslňujú natoľko, že ľahko môže prehliadnuť rozsvietenie vašich brzdových svetiel. Táto skutočnosť platí zvlášť v noci! Čiže používať zadné hmlové svetlá je prospešné, ale s rozumom. To isté platí pri používaní predných hmlových svetiel. Ich používanie počas krásneho slnečného dňa je nie len zakázané, ale aj zbytočne nákladné – zvyšujú spotrebu paliva o približne 0,1 litra na 100 km, nehovoriac o nutnosti častejšej výmeny žiaroviek.

S rovnakými argumentmi, teda so zvýšenou spotrebou paliva a zvýšenými nákladmi na žiarovky argumentujú aj odporcovia tzv. denného svietenia. Áno, majú pravdu, denné svietenie pomocou stretávacích svetlometov má aj svoje slabiny. Avšak bezpečnosť, ktorú denné svietenie prináša, doslova prevalcuje všetky relatívne nevýhody. Tých pár eur ročne, ktoré zaplatíme za zvýšené náklady súvisiace s denným svietením, môžeme považovať za akési „poistenie“ – niečo investujeme, aby sme predišli omnoho väčším škodám alebo zraneniam. Mnoho štúdií po celom svete dokázalo, že svietiaci automobil je oveľa lepšie viditeľný aj za slnečného dňa, a to najmä v zákrutách (svetlá protiidúceho automobilu zbadáme aj spoza kríkov či stromov), na diaľnici (pri predbiehaní stačí letmý pohľad do spätného zrkadla) ale aj v meste (autá vidieť lepšie pri parkovaní alebo jazde cez križovatky). Okrem toho, najnovším trendom na strane výrobcov motorových vozidiel je okrem automatického spínania stretávacích svetlometov aj implantovanie úsporných denných LED svetiel priamo do hlavných svetlometov alebo prednej časti automobilu. O niekoľko rokov teda budeme s najväčšou pravdepodobnosťou svedkom toho, keď stretnúť cez deň nesvietiaci automobil bude skutočnou raritou.

 


Výhľad z vozidla
Základom dobrého výhľadu z vozidla sú samozrejme čisté okná. Špinavé sklá majú podobne ako špinavé svetlomety podstatne zníženú priepustnosť svetla. A čo je najhoršie, ak nám na takéto znečistené čelné sklo zasvieti spoza budovy prudké slnko, chvíľu nevidíme prakticky nič. Čo všetko sa za tú chvíľu môže stať, netreba ani spomínať...

Na udržiavanie dobrého výhľadu počas jazdy sú potrebné dve veci – vhodná kvapalina na ostrekovanie skla a kvalitné stierače. Stierače podradnej kvality alebo staré stierače so stvrdnutými gumenými lištami dokážu poriadne potrápiť zrak aj toho najlepšieho motoristu. Špinu na skle totiž nezotrú, ale len rozotrú. Vytvorí sa tak vrstva, cez ktorú čo-to zbadá len skutočne bystré oko. Ak k tomu pridáme spomínané lúče slnka, môžeme rovno oči zavrieť a uvidíme približne to isté, ako cez hnedú machuľu pred nami. No a skúste šoférovať naslepo...