Rovnako ako nedodržanie bezpečnej vzdialenosti, aj rýchlosť patrí k najčastejším príčinám dopravných nehôd. Ide pritom o veličinu, ktorú dokáže vodič ovplyvniť úplne jednoducho – ubratím plynu.

 

Je nevyhnutné si uvedomiť, že rýchlosť významnou mierou ovplyvňuje závažnosť dopravnej nehody a častokrát rozhoduje, či účastníci nehody vôbec prežijú. Napríklad pravdepodobnosť prežitia chodca, ktorého zrazí automobil v rýchlosti 50 km/h je asi 60%, kým v rýchlosti 60 km/h len 25%. Pri rýchlostiach nad 80 km/h je šanca na prežitie chodca prakticky nulová.

 

Od rýchlosti extrémne závisí aj dráha na zastavenie vozidla. Táto nezávisí len od kvality bŕzd na našom aute, ale aj na čase, za ktorý vodič stihne zareagovať, stlačí brzdový pedál a auto začne naplno brzdiť. Takže tvrdenie, že ja mám keramické brzdy z formuly, mne sa nič nestane, neobstojí.

 

Ako príklad uvádzame porovnanie dráh potrebných na zastavenie vozidla z rôznych rýchlostí. Vidíme, že pri diaľničnom tempe prejdeme viac ako 35 metrov dovtedy, kým vôbec začneme brzdiť, pričom do samotného zastavenia prejdeme vzdialenosť väčšiu, ako je dĺžka futbalového ihriska (114 metrov).

 

 
Samotná brzdná dráha (v grafe znázornená červenou farbou) je však zároveň závislá od mnohých faktorov, napríklad od materiálu, z ktorého je vozovka vyrobená, od kvality pneumatík, technického stavu vozidla, ale najmä od aktuálneho počasia. Je zrejmé, že vozidlo brzdiace na suchom asfalte bude mať kratšiu brzdnú dráhu ako vozidlo brzdiace na zasneženej ceste.

Vplyv zmeny poveternostných podmienok na brzdnú dráhu môžeme vidieť z nasledujúcej tabuľky:

 

 

 

Okrem brzdnej dráhy má vysoká rýchlosť enormný vplyv aj na šírku zorného poľa. Vodič podvedome so zvyšujúcou sa rýchlosťou hľadí viac do diaľky a stráca periférne videnie. Na nasledujúcom obrázku môžeme vidieť, že kým pri rýchlosti 40 km/h má zorné pole uhol približne sto stupňov, pri 130-ke to už je len asi 30 stupňov. Vodič tak nevidí rôzne prekážky na okraji vozovky či iné riziká.
 

 

 

Z uvedených dôvodov je potrebné sa zamyslieť nad skutočnou potrebou jazdy vysokou rýchlosťou. Je pravdou, že pri vyššej rýchlosti prídeme do cieľa našej cesty pravdepodobne skôr, je však otázne, či získaná časová úspora za zvýšenú mieru rizika skutočne stojí. Pozrime sa na to na príkladoch:
 

Príklad 1:
•    Cesta mestom z domu do práce je dlhá 5 km.
•    Pri rýchlosti 50 km/h nám bude trvať presne 6 minút.
•    Pri rýchlosti 70 km/h nám bude trvať 4 minúty a 17 sekúnd.
•    Časová úspora je 1 minútu a 43 sekúnd.
•    Zvýšené riziká:
o    dráha zastavenia na suchej ceste predĺžená až o 16 metrov (t.j. dĺžka štyroch za sebou stojacích bežných áut),
o    zníženie zorného uhla,
o    zvýšenie spotreby paliva.

Príklad 2:
•    Cesta na návštevu po ceste I. triedy mimo obcí s dĺžkou 50 km
•    Pri priemernej rýchlosti 90 km/h bude cesta trvať asi 33 minút.
•    Pri priemernej rýchlosti 110 km/h bude cesta trvať asi 27 minút.
•    Časová úspora je teda 6 minút.
•    Zvýšené riziká:
o    dráha zastavenia na suchej ceste predĺžená až o 25 metrov,
o    podstatné zníženie zorného uhla,
o    zvýšenie spotreby paliva až o 20%.

Príklad 3:
•    Cesta na obchodné stretnutie po diaľnici s dĺžkou 200 km.
•    Pri rýchlosti 110 km/h nám bude trvať hodinu a 49 minút.
•    Pri rýchlosti 130 km/h to bude hodinu a 32 minút.
•    Časová úspora je teda 17 minút.
•    Zvýšené riziká:
o    dráha na zastavenie sa zvýši až o 27 metrov,
o    zorný uhol je pri 130 km/h len minimálny,
o    spotreba paliva sa zvýši aj o viac ako 25%.

Ak by sme na cestu podľa 3. príkladu použili vozidlo Škoda Fabia 1.2 HTP, finančný rozdiel za spotrebované palivo bude nasledovný:
•    spotreba pri 110 km/h je cca 7 l/100 km
•    spotreba pri 130 km/h je cca 9 l/100 km
•    úspora paliva na 200 km trase teda bude 4 litre, čo pri cene 1,2 € za liter naturalu 95 predstavuje sumu 4,8 € (teda takmer 150 korún).

Zamyslime sa – stojí enormne zvýšené riziko a finančné náklady za skutočne minimálnu úsporu času? Väčšina ľudí si myslí, že nie...

 

Autor: Ing. Pavel Scheber

         VÚD Žilina