Nebezpečná jazda sa u každého z nás prejavuje inak. Môže ňou byť napríklad:
•    adrenalínová jazda na hraniciach možností
•    extrémne ponáhľanie (jazda „brzda-plyn“)
•    dokazovanie si výkonu svojho vozidla
•    predbiehanie na neprehľadných úsekoch
•    „myšičky“ v kolónach a pod.

Adrenalínová jazda
Najčastejšou príčinou nehôd najmä u mladých vodičov býva potreba adrenalínu. Pritom si však neuvedomujú, že adrenalín na cesty rozhodne nepatrí. Napríklad pri rýchlom prejazde zákruty za zvuku pískajúcich pneumatík stačí len trochu štrku, čo zostal zo zimy a auto sa okamžite stáva neovládateľným.

Na druhej strane je prirodzené, že mladí ľudia si takúto jazdu skrátka potrebujú vyskúšať, potrebujú zistiť, čo vlastne ich auto dokáže. Toto je však najbezpečnejšie praktizovať na veľkom opustenom parkovisku, či ešte lepšie na plochách na to určených – v školách šmyku.

Ponáhľanie sa
Na rozdiel od adrenalínovej jazdy býva extrémne ponáhľanie sa doménou aj tých skúsenejších vodičov. Neuvedomujú si však, že jazdou v štýle „brzda-plyn“ častokrát nielen že nedosiahnu želanú časovú úsporu, ale aj extrémne zvyšujú riziko nehody a v neposlednom rade aj spotrebu paliva. Dobre známy „zákon schválnosti“ totiž platí pri ponáhľaní viac ako inokedy. Komu z vás sa ešte nestalo, že po hazardnom predbehnutí pomalého vodiča (napr. vozidla autoškoly) vás tento aj tak dobehol na najbližšej križovatke či v kolóne? A možno vo vašom ľavom („rýchlom“) jazdnom pruhu vodič pred vami „zaspal“ a tento pomalý vodič napokon v pravom („pomalom“) jazdnom pruhu opustil križovatku skôr ak vy a nebodaj sa zaradil opäť pred vás? Priam ukážkový zákon schválnosti... Aj preto zvlášť za volantom platí „Ponáhľaj sa pomaly!“.

 
 

Dokazovanie výkonu auta
Poznáte to - priatelia medzi sebou jednoducho cítia potrebu sa jeden pred druhým ukázať, kto má výkonnejšie auto, hoci jeden má dvadsaťročný fiat a druhý o rok mladší favorit. Ani jeden z nich pritom ešte nevie šoférovať tak dobre, aby vedel zvládnuť vyriešiť krízovú situáciu, ktorá môže nastať prakticky kedykoľvek. Neuvedomujú si, že aj tá najmenšia chybička v ich riadení môže mať tragické následky.

Preto je dôležité si uvedomiť, že už dávno nie je frajerina to, kto rýchlejšie vytrieli z križovatky a kto pri tom viac zničí vlastné pneumatiky (ktoré mimochodom vôbec nie sú lacné). Skutočný majster volantu a frajer na ceste je ten vodič, kto dokáže jazdiť tak bezpečne a plynule, že cestujúci v jeho vozidle cestu ani nevnímajú. Okrem pochvalných slov mu na jeho kredite pridá aj hmatateľná odmena v podobe výraznej úspory paliva.

Predbiehanie na neprehľadných úsekoch
Typickým znakom ponáhľajúceho sa vodiča je predbiehanie. Treba si však uvedomiť, že ponáhľanie sa je jedna vec, no ohrozovanie seba aj ostatných účastníkov premávky je vec druhá. Prebiehanie ako také je možné bezpečne uskutočniť len za splnenia troch základných podmienok:
•    mať dostatočný výhľad dopredu,
•    mať dostatočne výkonné vozidlo, aby sme stihli pomalšieho vodiča predbehnúť na úseku, na ktorý máme výhľad,
•    vozidlo idúce oproti musí byť v dostatočne veľkej vzdialenosti.
Nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok má za následok dramatické zvýšenie rizika nehody a v tom lepšom prípade aj stres a strach minimálne u všetkých troch účastníkov predbiehacieho manévru – vás, vodiča predbiehaného vozidla a vodiča vozidla idúceho oproti.

Na predbiehanie sú preto ideálne samozrejme rovné úseky ciest, kde vidíme na vzdialenosť niekoľko stoviek metrov, či predbiehanie vôbec môžeme uskutočniť. Základným predpokladom na vhodnosť či nevhodnosť je vodorovné dopravné značenie (súvislá, resp. prerušovaná pozdĺžna čiara). V prípade, že nie je predbiehanie značením zakázané, musíme si zaistiť dostatočný výhľad dopredu a uistiť sa, že oproti nejde žiadne vozidlo, prípadne že je vzdialené dostatočne ďaleko (t.j. že nedokážeme rozoznať, či ide o osobné alebo nákladné vozidlo). Až teraz môžeme vykonať predbiehací manéver, samozrejme až po skontrolovaní v spätnom zrkadle, či už náhodou niekto nepredbieha nás.
Na záver by nebolo od veci sa zamyslieť nad zmysluplnosťou prebiehania ako takého. Ak rozdiel vašej rýchlosti a pomalšieho vozidla idúceho pred vami je len minimálny, je otázne, či je vôbec potrebné a rozumné predbehnúť ho. Získaná časová úspora pri rýchlejšej jazde je minimálna, ba dokonca v prípade predbiehania v dlhej kolóne vozidiel prakticky nulová. Auto pred nami nám za predpokladu dodržania bezpečnej vzdialenosti dobre poslúži ako „prieskumník“ (budeme tak skôr varovaní na prudké zákruty, výtlky vo vozovke, v noci, za hmly alebo za dažďa funguje auto pred nami ako skvelý navádzač na cestu). Využime preto v náš prospech pomalšieho vodiča – my si tak za volantom viac odpočinieme a v cieli cesty budeme mať dosť energie na venovanie sa rodine, priateľom či obchodným partnerom.

„Myšičky“
Osobitnou kapitolou je aj tzv. „myšičkovanie“ v kolónach. Tento zlozvyk uponáhľaných vodičov má súvis s (ne)dodržiavaním bezpečnej vzdialenosti medzi vozidlami. Typická situácia vyzerá nasledovne – v pomaly idúcej kolóne vozidiel v čase dopravnej špičky si necháte väčší odstup od vozidla pred vami, aby ste sa nemuseli stále rozbiehať a brzdiť a aby ste išli stále plynulo krokom. Tento šľachetný, bezpečný a ekonomický zámer vám však prekazí niektorý bezohľadný vodič, ktorý okamžite prebehne z vedľajšieho pruhu pred vás len kvôli tomu, aby o 20 metrov neskôr zistil, že aj tak ten pôvodný pruh ide o chlp rýchlejšie. Títo vodiči nepochopili, že kolóny sa vo väčšine prípadov tvoria z jediného dôvodu – nedodržanie bezpečnej vzdialenosti medzi vozidlami. Ak sa totiž niekto zaradí tesne pred vás, vy musíte pribrzdiť, vodič za vami pribrzdí ešte viac (kvôli reakčnému času) a tretí či štvrtý vodič už musí dokonca zastaviť, aby nenabúral do vozidla pred ním. A nová kolóna je na svete...

 Vypracoval: Ing. Pavel Scheber

                       VÚD Žilina